LIEČENIE DEŇ PO DNI
- REMÍZA - 

- JK -

Posledný víkend sa predo mnou rozplýval ako para nad kotlom. Človek by si myslel, že keď sa blíži koniec liečenia, začne cítiť úľavu, eufóriu, hrdosť alebo aspoň pokoj. Ja som však cítil niečo, čo sa podobalo na studené prsty strachu, ktoré sa mi nenápadne obopínali okolo hrudníka. Zajtra odchádzam.A zrazu som si nebol istý, či som na to...

- strata rodinnej dôvery, ktorá sa možno nikdy nevráti,

Dnešok bol krásne vyplnený, aj keď klasická piatková prednáška ma pekne sklamala, lebo sa začala o pol hodinu neskôr a nebola plnohodnotná. Prednášky sme mali vo veľkej spoločenskej miestnosti, kde sa vždy usadilo celé oddelenie a tieto prednášky si ma postupne získali, až tak, že som si ich začal zapisovať do zošita, robil som si k nim vlastné...

Päťdesiaty deň liečenia. Keď som sa dnes prebudil, nebolo na tom ráne nič výnimočné. Rovnaké svetlo dopadalo na posteľ, rovnaké tiché kroky spolubývajúcich, rovnaký nepohodlný matrac. No vo mne bolo niečo iné. Niečo ťažké, stiesnené, vo vzduchu sa dalo cítiť, že sa blížim k hranici, za ktorou už nebude žiadna ochrana. Krátí sa to. A ja to vnímam...

Životopis je za mnou a napriek tomu to nie je tak, že by som po prečítaní zatvoril zošit a všetko bolo hotové. Skôr to vyzeralo, akoby som odznova otvoril starú truhlu, ktorá roky stála zamknutá v tmavej komore a teraz sa pomaly vysypali veci, na ktoré som zabudol, alebo ktoré som držal pod kôpkou špinavej bielizne. To, čo ma zrejme...

No, ďalší deň za mnou. Ďalší deň, ktorý ma posunul o krok bližšie k domovu a zároveň o krok bližšie k realite, pred ktorou mám stále väčší a väčší rešpekt. Odpočítavam dni z kalendára, každý večer pozerám na číslo na papiery a v duchu si hovorím: "Ešte pár… ešte pár a zasa budem tam." Ale čím viac sa blížim k...

Zobudil som sa do predposledného týždňa a hneď som si v hlave naskladal čísla, ten svoj malý kalendárik odškrtov, čiarky na papieri, poradie dní, zostávajúce noci, koľko ešte, koľko už bolo, koľko mám pred sebou. Vnútri sa mi rozsvietil ten starý známy panel s ukazovateľmi – minulé výdavky, povolené výdavky, koľko som zjedol, koľko vody vypil,...

Celý deň pršalo. Od večera do večera sa drobné kvapky neúnavne odrážali od parapetov, zlievali sa do dlhých, strieborných prúdov a rytmicky bubnovali na okenné sklá, akoby pripomínali, že aj čas tu tečie pomaly, rovnomerne, neúprosne. Vzduch vo vnútri bol ťažký, presýtený vlhkosťou a pachom bielizne, ktorá nikdy nestihla úplne uschnúť. Každý dych...

- JK -