Stratení v čase
 kniha v predaji

https://www.1000knih.sk/obchod/romany/strateni-v-case

Zobudili sa ešte pred svitaním, v izbe, kde sa ticho nedržalo pri stenách ako na ostrove, ale bolo prerušované vzdialenými zvukmi mesta, ktoré aj v noci dýcha cez potrubia, ventilátory a zvláštne neviditeľné šumy, akoby civilizácia nikdy úplne nezaspala, iba na chvíľu stlmila hlas. Dorota ležala na boku a chvíľu len počúvala Marekovo dýchanie,...

Keď auto opustilo letisko vo Schwechate a zastal pri nenápadnej budove rakúskeho úradu vo Viedni, Marek mal pocit, že sa pohybuje v sne, ktorý je až podozrivo presný, príliš logický na to, aby bol skutočný. Všetko išlo rýchlo, efektívne, bez zbytočných otázok, akoby ich príbeh pred nimi už niekto prečítal a rozhodol sa, že dnes sa nebude pýtať...

Keď sa dvere lietadla otvorili a do kabíny sa vlial chladnejší vzduch, Dorota mala na okamih pocit, že sa jej pľúca nadýchli inak než doteraz, akoby ten vzduch niesol v sebe poriadok, pravidlá a presné čiary, ktoré sa nekrivia podľa nálady oceánu, ale stoja tam, kde majú stáť. Schwechat ich privítal ticho, bez teatrálnosti, bez gest, ktoré by...

Lietadlo sa po štarte z Istanbulu ustálilo v tichom, rovnomernom lete a v kabíne sa rozhostil ten zvláštny pokoj, ktorý vzniká len vtedy, keď sa ľudia prestanú báť a ešte sa nezačnú tešiť, keď sú niekde medzi, presne ako Marek s Dorotou. Na obrazovke pred nimi sa rozsvietila mapa letu a tenká čiara sa pomaly začala posúvať na severozápad, preč...

Ráno sa nieslo v zvláštnom tichu, ktoré nebolo smutné ani veselé, len plné vedomia, že sa niečo končí presne vtedy, keď, a že každá rozlúčka v sebe nesie kúsok vďaky, ktorý sa nedá povedať jednou vetou. Dorota sedela na okraji postele, pomaly si zapínala kabát, prsty mala pokojné, no v očiach sa jej zrkadlilo všetko, čo v posledných dňoch prežili...

Ráno prišlo tentoraz pokojne a bez napätia, bez rýchlych krokov na chodbe a bez pohľadov na monitor, ktoré by sa snažili čítať budúcnosť z kriviek, pretože Dorota sa zobudila s pocitom, že jej telo je opäť jej spojencom, nie protivníkom a keď jej sestra zmerala tlak, pulz aj hodnoty okysličenia a následne lekár skontroloval záznamy z monitorovania...

Ráno prišlo potichu, bez poplachu monitorov a bez rýchlych krokov na chodbe a to bolo prvé znamenie, že niečo sa naozaj zmenilo, pretože Dorota sa prebudila s pocitom, ktorý si už dlho nepamätala – s ľahkosťou, nie fyzickou, ale vnútornou, akoby jej telo po dlhom čase prestalo bojovať a konečne začalo spolupracovať. Marek sedel na stoličke pri...

Noc sa v nemocnici správala inak než kdekoľvek inde, pretože nemala rytmus spánku, ale rytmus monitorov, krokov a tlmených hlasov, ktoré sa ozývali spoza stien a Marek sedel na stoličke pri Dorotinej posteli už niekoľkú hodinu bez toho, aby si bol istý, či je ešte noc alebo sa už začalo ráno. Jej ruka bola v jeho dlani, studenšia než obvykle,...

Keď lekár vyslovil prvé slová, Marek im najprv nerozumel, nie preto, že by boli v cudzom jazyku, ale preto, že jeho myseľ odmietala prijať ich význam a Dorota v tej chvíli už neležala pokojne, jej ruky sa jemne triasli, dych mala plytší a pohľad upretý niekam ponad Marekovu hlavu, akoby sa snažila zachytiť bod, ktorý by ju udržal pri vedomí....