Závislosť na marihuane

Závislosť na marihuane: podceňovaná hrozba
V spoločnosti sa často stretávame s presvedčením, že marihuana je neškodná. Je vnímaná ako "ľahká droga", niečo, čo si človek zapáli po ťažkom dni v práci, pri oddychu s priateľmi alebo ako súčasť nejakej aktivity – a čo je na tom zlé? Veď alkohol je horší, tabak spôsobuje rakovinu, heroín a kokaín ničia životy… Ale marihuana? Veď je to len rastlina.Práve tento prístup robí z marihuany nebezpečného tichého spoločníka, ktorý sa môže nenápadne premeniť na zvyk a neskôr na závislosť. Nie fyzickú, ako pri heroíne, ale psychickú – ktorá môže byť rovnako zničujúca.

Ako vzniká závislosť?

Ľudia často začínajú fajčiť marihuanu sporadicky. Víkendovo, pri partii, na uvoľnenie, zvedavosťou. Po čase sa však z príležitostného užívania stáva pravidlo: po práci, pred spaním, pri filme, pri hre, pri akomkoľvek relaxe. Hranica medzi "občas" a "každý deň" sa stráca.Mozog si zvykne na dopamínový stimul, ktorý mu marihuana poskytuje. V normálnom živote človek zažíva radosť, uspokojenie alebo úľavu z bežných aktivít – športu, koníčkov, vzťahov. Ale keď si mozog zvykne, že k týmto pocitom sa môže dostať oveľa jednoduchšie, fajčením, začne preferovať tento skratkovitý spôsob uspokojenia. Výsledok?Znižuje sa motivácia k bežným činnostiam.Zážitky bez drogy sú menej zábavné.Objavuje sa podráždenosť a nervozita, ak nie je po ruke ,,joint".Postupne klesá schopnosť sústrediť sa a riešiť problémy.Tento proces nie je vždy rýchly, ale o to je zákernější.

Ľudia, ktorí pravidelne užívajú marihuanu, si často neuvedomujú, ako veľmi sa menia. Keď sa ich na to opýtate, odpovedia, že sa cítia skvele, že ich nič netrápi, že sú "v pohode". Ale čo je za týmto "v pohode"?

1. Strata emocionálnej hĺbky:

Marihuana môže otupiť prežívanie radosti aj smútku. Človek prestane riešiť problémy, pretože ho už netrápia – ale tým sa neriešené problémy len hromadia.

2. Podráždenosť pri absencii:

Ľudia, ktorí fajčia pravidelne, sa často stávajú netrpezlivými a podráždenými, keď sú triezvi. Droga, ktorá mala pôvodne uvoľniť, paradoxne spôsobuje nervozitu, keď nie je dostupná.

3. Infantilizácia osobnosti:

Niektorí dlhodobí užívatelia pôsobia, akoby sa zasekli v tínedžerskom veku. Ich emocionálne prežívanie a schopnosť zvládať stres pripomína správanie dieťaťa – ak veci nejdú podľa ich predstáv, reagujú únikom, vyhýbaním sa zodpovednosti alebo pasivitou.

4. Strata kreativity a hlbšieho uvažovania:

Marihuana môže krátkodobo pôsobiť ako podnet na kreativitu, ale dlhodobé užívanie spôsobuje, že myšlienky strácajú hĺbku. Ľudia sa stávajú povrchnými vo vnímaní sveta, ich nápady sú prchavé a nesústredené.

Mnohí užívatelia marihuany tvrdia, že nie sú závislí, že môžu prestať kedykoľvek. No ich skutočná otázka znie: Prečo by mali chcieť prestať, keď im to dáva pocit pohody?Klesajúce ambície – Čoraz menej motivácie rozvíjať sa v práci, v škole, v osobnom živote.

Odpojenie od reality – Ľudia môžu prežívať život skôr v akomsi polospánku, než aby ho naplno žili.

Riziko úzkostí a depresií – Po dlhodobom užívaní môže prísť obdobie emočného vyčerpania a zhoršenia psychického zdravia.

Sociálne vzďaľovanie – užívatelia marihuany sa často uzatvárajú do kruhov, kde je marihuana normou, a strácajú kontakt s "triezvym" svetom.

Nie každý, kto fajčí marihuanu, sa stane závislým. Ale tvrdiť, že nemá žiadny dopad na psychiku a život človeka, je ilúzia. Marihuana nevyzerá tak dramaticky ako iné drogy, preto ju spoločnosť toleruje. Ale psychologické zmeny, ktoré spôsobuje, sú reálne – a mnohí ich spoznajú až vtedy, keď je už neskoro.