Tvrdé drogy

Závislosť na tvrdých drogách, ako sú amfetamín, kokaín či iné stimulačné a psychoaktívne látky, je jednou z najničivejších foriem ľudského úniku pred realitou. Začína často nevinne – jednorazovou eufóriou, fascináciou, rýchlosťou, bdelosťou, šťastím, ktoré tieto látky dokážu umelo a dočasne vyvolať. Človek má pocit, že konečne zažíva niečo výnimočné, že jeho vnútorný svet, zvyčajne plný prázdnoty, nepokoja, bolesti alebo túžby po uznaní, sa naplnil novým svetlom. Ale už prvý kontakt s tvrdou drogou je ako otvorenie dverí do miestnosti, z ktorej vedie len veľmi úzky a ťažko nájditeľný východ.Psychika človeka sa pod vplyvom týchto látok mení plazivo, nenápadne, ale neúprosne. Najskôr prichádza nespavosť, nervozita, neustála potreba byť v pohybe, hovoriť, konať, niečo riešiť. Zdá sa, akoby človek žil rýchlejšie, viac a intenzívnejšie. Ale pod tým všetkým sa hromadí úzkosť, paranoja, strach a izolácia. Po čase sa začne rúcať schopnosť prežívať bežné emócie – radosť zo slnka, zo stretnutia s priateľmi, z ticha či obyčajného dňa. Všetko sa podriadi jednej jedinej myšlienke: kde zohnať ďalšiu dávku. Dni prestávajú byť dňami, sny sa miešajú s realitou, halucinácie a bludy nahrádzajú rozhovory a skutočný kontakt s okolím. Sebaobraz sa deformuje – narkoman si začína pripadať ako tieň, ako niekto, kto už nemá miesto medzi ostatnými ľuďmi.Fyzické zdravie ide ruka v ruke so psychikou – čím je závislosť dlhšia, tým viac telo chátra. Z úbytku hmotnosti sa stáva vychudnutie, z nespavosti úplné vyčerpanie, z rozšírených zreníc pretrvávajúce poškodenie zraku, z trasúcich sa rúk chronický tik. Srdce bije neprirodzene rýchlo, tlak kolíše, imunita klesá, pokožka stráca farbu a pružnosť, zuby sa kazia a vypadávajú. Telo doslova kričí o pomoc, ale myseľ je už tak ďaleko, že nevníma signály. Ľudia v pokročilej fáze už ani nevnímajú vlastnú vôňu – pach tela sa mení, výrazy tváre tvrdnú, mizne ľudskosť z pohľadu.Závislosť však ničí nielen samotného užívateľa, ale aj jeho okolie. Rodina sa zrazu stáva len pozorovateľom pomalého rozkladu človeka, ktorého milovala. Rodičia nevedia, či majú pomáhať alebo trestať. Partneri strácajú trpezlivosť, deti trpia tým, že im chýba rodič, hoci fyzicky je často prítomný – duševne je však ďaleko. Vzťahy sa rúcajú, dôvera sa vytráca, a zostáva len obrovská diera bolesti, výčitiek a strachu. Závislý človek často kradne, klame, manipuluje, ubližuje tým, ktorých má najradšej – nie preto, že by chcel, ale preto, že závislosť sa stáva silnejšia než čokoľvek iné. V týchto chvíľach už nejde o zábavu, ale o prežitie. Dávka nie je radostným bonusom – je podmienkou, aby človek vôbec dokázal vstať z postele.Napriek tomu existuje cesta späť. Je dlhá, bolestivá, často plná pádov, ale existuje. Prvým krokom je priznanie si, že problém existuje, a že už nad ním človek nemá kontrolu. Nasleduje detox, odborná pomoc, psychoterapia, často aj dlhodobý pobyt v liečebni. Ale tým to nekončí – práve naopak. Obnovenie dôvery v seba samého, v ľudí, v svet – to je proces, ktorý trvá roky. Znovu sa naučiť spať, jesť, cítiť, milovať, odpúšťať si. Prijať fakt, že z minulosti nezostalo nič, čo by sa dalo zachrániť, ale zároveň veriť, že budúcnosť sa ešte môže dať vybudovať.A tu prichádza kľúčová otázka – dá sa po všetkom zaradiť späť do plnohodnotnej spoločnosti? Odpoveď znie: áno, ale s výhradami. Nikdy to už nebude také, ako predtým. Človek, ktorý prešiel peklom závislosti, už nikdy nebude ten istý. Bude zraniteľnejší, citlivejší na spúšťače, opatrnejší vo vzťahoch. Ale zároveň bude silnejší, ak tú cestu zvládne. Bude vedieť, čo znamená dno, a bude si vážiť veci, ktoré iní považujú za samozrejmé – teplý čaj, pokojný spánok, čistý vzduch, ranné slnko, úsmev. Mnohí ľudia, ktorí sa z drog dostali, sa stali terapeutmi, pomocníkmi, lektormi, ktorí dávajú nádej iným. Iní sa vrátili k rodinám, vybudovali si prácu, vzťahy, životy. Nie všetci. Ale tí, ktorí to dokázali, sú dôkazom toho, že aj z najhlbšej temnoty vedie cesta von.Závislosť na tvrdých drogách je démon, ktorý človeku ponúkne raj a vzápätí ho vtiahne do pekla. Ale nie je to rozsudok na celý život. Stále existuje možnosť voľby. Aj keď sa zdá, že už je všetko stratené, niekde v človeku žije maličký plameň nádeje. A ak ho niekto pomôže zapáliť, môže raz znova zažiariť celý svet.

- JK -

!!! V prípade, že máte podozrenie na závislosť u seba alebo svojich blízkych neváhajte a urgentne kontaktujte linku pomoci na t.č. 02/62 246 836 !!!

 

Zdroje:

Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora

Tvoje dieťa a drogy - Ross Cambell

V ríši hladných duchov - Gabor Maté

My deti zo stanice ZOO - Christiane