Štátne kasína na Slovensku?
Absolútne odsudzujem plánovanú zmenu, ktorú pripravuje vláda Slovenskej republiky a ktorá má viesť k vytvoreniu tzv. štátnych kasín. Takýto krok je spoločensky neprijateľný a morálne neobhájiteľný. Štát by nemal podporovať činnosť, ktorá rozkladá rodiny, ničí životy a prispieva k šíreniu závislostí. Namiesto toho by sme mali spoločne bojovať proti hracím automatom, pretože hazard nie je nevinná zábava – je to zákerný mechanizmus, ktorý pomaly, ale iste láme vôľu človeka a oberá ho o všetko, čo má hodnotu.
Herne by mali byť postupne vytlačené z miest a obcí. Ich blízkosť k obytným zónam, zástavkam či obchodným centrám spôsobuje, že sú ľahko dostupné aj tým, ktorí sú vo finančnej alebo osobnej kríze. Závislosť na hracích automatoch sa často začína práve neplánovanou návštevou herne – človek vo chvíli nudy, smútku alebo napätia skúsi "len raz" a dostane sa do pasce. Preto je potrebné sprísniť kontroly a zaviesť prísnejšie pravidlá, aby sa ľudia v dlhovej alebo inej finančnej tiesni k hazardu vôbec nedostali. Jednou z možností je povinné preverovanie hráča pred vstupom – podobne, ako sa to robí pri vylúčených osobách, ale s dôrazom na overenie jeho finančnej situácie a záznamov o dlhoch.
Inšpiratívnym príkladom môže byť tzv. nemecký systém, ktorý zaviedol povinné prestávky pre hráčov automatov. Každých 15 minút hrania nasleduje nútená 3-minútová pauza, počas ktorej sa automat zablokuje a hráč nemôže pokračovať. Cieľom tohto opatrenia je prerušiť plynulý tok hry, ktorý vedie k strate poňatia o čase a peniazoch. Táto krátka prestávka má umožniť hráčovi, aby sa nadýchol, uvedomil si svoju aktuálnu stratu alebo výhru a prípadne sa rozhodol odísť. Ide o prevenciu proti stavu, ktorý odborníci nazývajú "hráčska tranze" – stav, kedy je človek plne pohltený hrou, prestáva racionálne uvažovať a jeho mozog funguje len na impulz odmeny a túžby pokračovať.
Závislosť na hracích automatoch má pritom jasný priebeh a následky. Začína nenápadne – malými stávkami, občasnou návštevou herne a pocitom, že ide len o formu zábavy. Prvé výhry v hráčovi vyvolajú eufóriu a posilnia ilúziu, že vyhráva vďaka vlastným schopnostiam alebo šťastiu. Postupne sa však zvyšuje frekvencia hrania aj výška stávok, čoraz viac peňazí sa stráca a prichádza tzv. naháňanie strát – riskovanie s cieľom získať späť, čo bolo prehrané. Tento moment je kľúčový pre rozvoj patologického hráčstva.
V pokročilom štádiu sa hazard stáva centrom života. Hráč zanedbáva rodinu, prácu, priateľov a klamstvá či podvody sa stávajú bežnou súčasťou každodennosti. Finančné problémy vedú k dlhom, exekúciám a niekedy aj k trestnej činnosti. Psychické následky sú rovnako devastujúce – depresia, úzkosť, pocity bezmocnosti, strata sebaúcty a v niektorých prípadoch aj samovražedné myšlienky. Telo reaguje na chronický stres zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení, problémami so spánkom a oslabením imunity.
Preto je absolútne neprípustné, aby štát hazard podporoval – a to už vôbec nie v podobe štátnych kasín. Zodpovedný štát má chrániť svojich občanov pred závislosťami a nie ich k nim navádzať. Riešením nie je viac herní a automatov, ale menej. Potrebujeme dôslednú prevenciu, prísne kontroly, obmedzenia dostupnosti hazardu a zavedenie opatrení, ktoré hru prerušia a umožnia hráčovi vystúpiť z bludného kruhu. Len tak môžeme chrániť zdravie, rodiny a budúcnosť našej spoločnosti.
- JK -
Zdroje:
Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora
Národné centrum zdravotníckych informácií SR: Správa o závislostiach v Slovenskej republike.
Ministerstvo zdravotníctva SR: Prevencia a liečba závislostí.
Asociácia poskytovateľov liečby závislostí SR: Metodické odporúčania pre prácu s patologickými hráčmi.