Letné prázdniny a skryté nástrahy voľnosti
24.06.2025
Pokračovanie seriálu o deťoch a závislostiach
Závislosť nie je len o drogách, alkohole či cigaretách. Moderný svet do detského sveta priniesol závislosti digitálne – na hrách, na sociálnych sieťach, na neustálom dopamínovom dopingu vo forme notifikácií. Psychológia už dávno hovorí o tom, že mozog dieťaťa, najmä v období dospievania, je extrémne neuroplastický – teda tvarovateľný. V puberte sa prudko mení dopaminová aktivita – deti túžia po odmenách, vzrušení, nových zážitkoch. A preto, ak nemajú dostatočne uspokojujúce a bezpečné zážitky v realite, začnú si ich hľadať vo virtuálnom svete, ktorý ich prijme bez podmienok, bez nátlaku, bez trestov.Videohry poskytujú okamžitú spätnú väzbu, sociálne siete ponúkajú ilúziu kontaktu a uznania, TikTok či Instagram dokážu vyprodukovať u dieťaťa rovnaký pocit uspokojenia ako krátkodobá dávka drogy. Aj preto mnohí odborníci prirovnávajú nadmerné používanie smartfónu k "digitálnej závislosti". A nejde len o čas strávený s telefónom v ruke. Ide o spôsob, akým tieto platformy zasahujú do vývoja detskej psychiky – narúšajú schopnosť sústrediť sa, znižujú toleranciu voči frustrácii, zvyšujú potrebu okamžitého uspokojenia a vytvárajú falošný obraz o svete, kde všetci sú krásni, úspešní, šťastní – len "ja" nie som.Ak sa však dieťa nenaučí regulovať emócie, zvládať nudu, frustráciu či pocit menejcennosti zdravým spôsobom, vytvára sa uňho priestor pre maladaptívne(*1.) mechanizmy. Letné prázdniny, hoci vyzerajú nevinne, sú práve preto rizikovým obdobím. Deti ostávajú často samy doma, s telefónom ako najvernejším spoločníkom. Niektoré trávia celé dni hraním hier, iné sledujú nekonečné videá, iné zas vstupujú do svetov, ktorým rodičia nerozumejú – do anonymných četov, fóra, kde sa môžu zveriť "kamarátom", ktorí však nemajú dobré úmysly. A práve to je moment, kedy sa môže rozvinúť aj nebezpečný vzťahový vzorec – digitálna manipulácia, grooming(*2.), či dokonca kyberšikana.V období puberty je kľúčovým prvkom vývinu budovanie identity – dieťa sa pýta, kto som, kde patrím, čo cítim, čo je pre mňa dôležité. Ak mu svet odpovedá len cez obrazovku a algoritmus, výsledkom môže byť úzkosť, depresia, závislosť na validácii alebo strata kontaktu s realitou. Ešte donedávna sme sa báli najmä drog a alkoholu – dnes je však nebezpečné to, čo je "neviditeľné". Dieťa s telefónom v ruke vyzerá neškodne – no vo vnútri môže prebiehať silný proces závislosti, ktorý narúša jeho schopnosť zvládať život bez vonkajšej stimulácie.Závislosti, ktoré deťom v lete hrozia, však nie sú len digitálne. Pre niektoré deti môže byť prázdninová nuda spojená aj s prvými experimentmi – s alkoholom, cigaretami, niekedy dokonca s marihuanou či tvrdými drogami. A často nie z túžby po vzbure, ale zo zvedavosti, z osamelosti, zo snahy zapadnúť. Rodičia v tom čase často viac pracujú, majú menej kontroly nad tým, kde sa ich deti nachádzajú, s kým trávia čas. A aj keď si myslia, že dieťa "je u kamarátov", môže sa stať súčasťou situácie, na ktorú nie je psychicky pripravené – a v snahe nestratiť tvár sa prispôsobí.Je dôležité uvedomiť si, že závislosť nie je voľba. Nie je to slabosť. Je to psychologický mechanizmus prežitia. Dieťa, ktoré sa necíti pochopené, ktoré nemá dostatočnú pozornosť, ktoré nenachádza uspokojenie v skutočnom svete, sa automaticky začne obracať tam, kde je prijímané. Aj keď len iluzórne. Psychologické výskumy hovoria o potrebe "emocionálnej regulácie" – schopnosti spracovávať emócie, pomenovať ich, zvládať ich zdravým spôsobom. Deti, ktoré túto schopnosť nemajú, sú náchylnejšie na všetky formy závislostí.
Príklady maladaptívnych mechanizmov:
Ako grooming prebieha:
Blížia sa letné prázdniny. Ten krásny čas, kedy deti konečne odložia školské tašky, prestanú ráno vstávať do školy, opadne z nich napätie z testov a známok a ocitnú sa vo svete, ktorý síce vonia slobodou, no zároveň v sebe ukrýva neviditeľné pasce. Týmto článkom chcem pokračovať v malom seriáli o deťoch – ich zraniteľnosti, vývoji, ale aj nástrahách, ktoré na ne číhajú, obzvlášť počas prázdnin. Letné mesiace so sebou prinášajú nižšiu mieru kontroly, viac voľného času, menej štruktúrovaných aktivít a častejší kontakt s technológiami, sociálnymi sieťami a rovesníckou skupinou. To všetko vytvára ideálne podmienky na vznik alebo prehĺbenie rôznych foriem závislostí – od tých tradičných až po nové, menej známe, no o to zákernejšie.
Závislosť nie je len o drogách, alkohole či cigaretách. Moderný svet do detského sveta priniesol závislosti digitálne – na hrách, na sociálnych sieťach, na neustálom dopamínovom dopingu vo forme notifikácií. Psychológia už dávno hovorí o tom, že mozog dieťaťa, najmä v období dospievania, je extrémne neuroplastický – teda tvarovateľný. V puberte sa prudko mení dopaminová aktivita – deti túžia po odmenách, vzrušení, nových zážitkoch. A preto, ak nemajú dostatočne uspokojujúce a bezpečné zážitky v realite, začnú si ich hľadať vo virtuálnom svete, ktorý ich prijme bez podmienok, bez nátlaku, bez trestov.Videohry poskytujú okamžitú spätnú väzbu, sociálne siete ponúkajú ilúziu kontaktu a uznania, TikTok či Instagram dokážu vyprodukovať u dieťaťa rovnaký pocit uspokojenia ako krátkodobá dávka drogy. Aj preto mnohí odborníci prirovnávajú nadmerné používanie smartfónu k "digitálnej závislosti". A nejde len o čas strávený s telefónom v ruke. Ide o spôsob, akým tieto platformy zasahujú do vývoja detskej psychiky – narúšajú schopnosť sústrediť sa, znižujú toleranciu voči frustrácii, zvyšujú potrebu okamžitého uspokojenia a vytvárajú falošný obraz o svete, kde všetci sú krásni, úspešní, šťastní – len "ja" nie som.Ak sa však dieťa nenaučí regulovať emócie, zvládať nudu, frustráciu či pocit menejcennosti zdravým spôsobom, vytvára sa uňho priestor pre maladaptívne(*1.) mechanizmy. Letné prázdniny, hoci vyzerajú nevinne, sú práve preto rizikovým obdobím. Deti ostávajú často samy doma, s telefónom ako najvernejším spoločníkom. Niektoré trávia celé dni hraním hier, iné sledujú nekonečné videá, iné zas vstupujú do svetov, ktorým rodičia nerozumejú – do anonymných četov, fóra, kde sa môžu zveriť "kamarátom", ktorí však nemajú dobré úmysly. A práve to je moment, kedy sa môže rozvinúť aj nebezpečný vzťahový vzorec – digitálna manipulácia, grooming(*2.), či dokonca kyberšikana.V období puberty je kľúčovým prvkom vývinu budovanie identity – dieťa sa pýta, kto som, kde patrím, čo cítim, čo je pre mňa dôležité. Ak mu svet odpovedá len cez obrazovku a algoritmus, výsledkom môže byť úzkosť, depresia, závislosť na validácii alebo strata kontaktu s realitou. Ešte donedávna sme sa báli najmä drog a alkoholu – dnes je však nebezpečné to, čo je "neviditeľné". Dieťa s telefónom v ruke vyzerá neškodne – no vo vnútri môže prebiehať silný proces závislosti, ktorý narúša jeho schopnosť zvládať život bez vonkajšej stimulácie.Závislosti, ktoré deťom v lete hrozia, však nie sú len digitálne. Pre niektoré deti môže byť prázdninová nuda spojená aj s prvými experimentmi – s alkoholom, cigaretami, niekedy dokonca s marihuanou či tvrdými drogami. A často nie z túžby po vzbure, ale zo zvedavosti, z osamelosti, zo snahy zapadnúť. Rodičia v tom čase často viac pracujú, majú menej kontroly nad tým, kde sa ich deti nachádzajú, s kým trávia čas. A aj keď si myslia, že dieťa "je u kamarátov", môže sa stať súčasťou situácie, na ktorú nie je psychicky pripravené – a v snahe nestratiť tvár sa prispôsobí.Je dôležité uvedomiť si, že závislosť nie je voľba. Nie je to slabosť. Je to psychologický mechanizmus prežitia. Dieťa, ktoré sa necíti pochopené, ktoré nemá dostatočnú pozornosť, ktoré nenachádza uspokojenie v skutočnom svete, sa automaticky začne obracať tam, kde je prijímané. Aj keď len iluzórne. Psychologické výskumy hovoria o potrebe "emocionálnej regulácie" – schopnosti spracovávať emócie, pomenovať ich, zvládať ich zdravým spôsobom. Deti, ktoré túto schopnosť nemajú, sú náchylnejšie na všetky formy závislostí.
Príklady maladaptívnych mechanizmov:
1. Únik do fantázie alebo digitálneho svetaDieťa (alebo dospelý) uniká z reality do hier, seriálov, sociálnych sietí alebo fantazijných svetov, aby necítil stres, osamelosť, frustráciu či bolesť. Krátkodobo to uľaví, ale dlhodobo izoluje od reálneho života a posilňuje závislosť.
2. Potláčanie alebo popieranie emóciíNamiesto toho, aby dieťa pomenovalo hnev, smútok, strach – zatlačí ich dovnútra ("nič mi nie je", "som v pohode") a nahromadené emócie môžu neskôr vybuchnúť ako výbuchy agresie, panické ataky alebo psychosomatické problémy.
3. Vyhýbanie sa konfrontácii a problémomNapríklad prostredníctvom prehnaného humoru, sarkazmu, neustáleho odkladania povinností, izolácie. Takéto správanie pôsobí ako štít, no bráni riešeniu konfliktov a zvyšuje vnútorné napätie.
4. Sebapoškodzovanie alebo rizikové správanieNiektoré deti a dospievajúci reagujú na vnútornú bolesť tým, že si fyzicky ubližujú – porezanie, hladovanie, nevyspytateľné sexuálne správanie či nadmerné pitie. Ide o snahu "cítiť niečo" alebo potrestať samého seba za nevedomú vinu či hanbu.
5. Závislosť ako regulácia emóciíČi už ide o jedlo, alkohol, digitálne technológie, alebo dokonca vzťahy – závislosť funguje ako "rýchla pomoc" na reguláciu emócií, ale zároveň zabraňuje skutočnému zvládnutiu situácie. Je to ako keď si na zlomeninu nalepíte náplasť – na chvíľu to zakryje bolesť, no nezahojí to.
6. Hypervigilancia alebo prehnaná kontrolaDieťa, ktoré vyrastalo v chaose alebo nepredvídateľnom prostredí, si môže vybudovať maladaptívny postoj "musím mať všetko pod kontrolou, inak sa niečo zlé stane". To vedie k úzkosti, perfekcionizmu a strachu z chýb.
7. Projekcia a obviňovanie druhýchNamiesto prijatia vlastných emócií začne dieťa (neskôr aj dospelý) prenášať zodpovednosť na iných: "ty si ma nahneval", "kvôli tebe sa takto cítim". Tento mechanizmus ničí vzťahy a znemožňuje osobnostný rast.
Tieto mechanizmy často vznikajú v situáciách, kde dieťa nemalo bezpečný priestor na vyjadrenie emócií, kde chýbala citová opora, alebo kde boli emócie trestané či zosmiešňované. Pomocou terapie, zdravého vzťahového prostredia a rozvoja emočnej gramotnosti sa však dajú nahradiť adaptívnymi – teda zdravými spôsobmi zvládania.
3. Vyhýbanie sa konfrontácii a problémomNapríklad prostredníctvom prehnaného humoru, sarkazmu, neustáleho odkladania povinností, izolácie. Takéto správanie pôsobí ako štít, no bráni riešeniu konfliktov a zvyšuje vnútorné napätie.
4. Sebapoškodzovanie alebo rizikové správanieNiektoré deti a dospievajúci reagujú na vnútornú bolesť tým, že si fyzicky ubližujú – porezanie, hladovanie, nevyspytateľné sexuálne správanie či nadmerné pitie. Ide o snahu "cítiť niečo" alebo potrestať samého seba za nevedomú vinu či hanbu.
5. Závislosť ako regulácia emóciíČi už ide o jedlo, alkohol, digitálne technológie, alebo dokonca vzťahy – závislosť funguje ako "rýchla pomoc" na reguláciu emócií, ale zároveň zabraňuje skutočnému zvládnutiu situácie. Je to ako keď si na zlomeninu nalepíte náplasť – na chvíľu to zakryje bolesť, no nezahojí to.
6. Hypervigilancia alebo prehnaná kontrolaDieťa, ktoré vyrastalo v chaose alebo nepredvídateľnom prostredí, si môže vybudovať maladaptívny postoj "musím mať všetko pod kontrolou, inak sa niečo zlé stane". To vedie k úzkosti, perfekcionizmu a strachu z chýb.
7. Projekcia a obviňovanie druhýchNamiesto prijatia vlastných emócií začne dieťa (neskôr aj dospelý) prenášať zodpovednosť na iných: "ty si ma nahneval", "kvôli tebe sa takto cítim". Tento mechanizmus ničí vzťahy a znemožňuje osobnostný rast.
Tieto mechanizmy často vznikajú v situáciách, kde dieťa nemalo bezpečný priestor na vyjadrenie emócií, kde chýbala citová opora, alebo kde boli emócie trestané či zosmiešňované. Pomocou terapie, zdravého vzťahového prostredia a rozvoja emočnej gramotnosti sa však dajú nahradiť adaptívnymi – teda zdravými spôsobmi zvládania.
Ako grooming prebieha:
1. Nadviazanie kontaktu – napríklad cez sociálne siete, herné platformy, četovacie aplikácie. Páchateľ predstiera, že má rovnaké záujmy, alebo sa tvári, že je rovesník.
2. Budovanie dôvery – venuje dieťaťu pozornosť, vypočuje ho, chváli ho, často sa stáva "jediným, kto mu rozumie". Dieťa si myslí, že našlo úprimného priateľa.
3. Izolácia od okolia – páchateľ sa môže snažiť, aby dieťa prestalo dôverovať rodičom alebo kamarátom ("tí ťa nechápu, len mne môžeš veriť").
4. Zavádzanie a manipulácia – začne skúšať hranice: najprv nevinné otázky, potom intímne témy, posielanie fotiek, "hra na tajomstvo".
5. Zneužitie – emocionálne, sexuálne, alebo iné. Môže dôjsť aj k presviedčaniu, aby sa dieťa stretlo osobne, poslalo nahé fotky, či urobilo niečo, čo by inak odmietlo.
6. Udržiavanie mlčania – cez vyhrážky ("ak to niekomu povieš, dostaneš sa do problémov"), cez vydieranie ("ukážem tvoje fotky rodičom") alebo citové manipulácie ("ak ma máš rád, nepovieš to").
Prečo je grooming nebezpečný:
3. Izolácia od okolia – páchateľ sa môže snažiť, aby dieťa prestalo dôverovať rodičom alebo kamarátom ("tí ťa nechápu, len mne môžeš veriť").
4. Zavádzanie a manipulácia – začne skúšať hranice: najprv nevinné otázky, potom intímne témy, posielanie fotiek, "hra na tajomstvo".
5. Zneužitie – emocionálne, sexuálne, alebo iné. Môže dôjsť aj k presviedčaniu, aby sa dieťa stretlo osobne, poslalo nahé fotky, či urobilo niečo, čo by inak odmietlo.
6. Udržiavanie mlčania – cez vyhrážky ("ak to niekomu povieš, dostaneš sa do problémov"), cez vydieranie ("ukážem tvoje fotky rodičom") alebo citové manipulácie ("ak ma máš rád, nepovieš to").
Prečo je grooming nebezpečný:
- Dieťa si často neuvedomuje, že ide o zneužitie – má pocit, že ide o vzťah, o priateľstvo alebo dokonca lásku.
- Páchateľ môže pôsobiť veľmi milo a dôveryhodne, nie ako "nebezpečný človek".
- Online grooming sa môže diať aj bez fyzického kontaktu – napr. cez sexuálne výzvy, sexting, webkameru a pod.
- Zanecháva vážne psychické následky – pocity viny, hanby, úzkosť, depresiu, poruchy dôvery, sebapoškodzovanie či pokusy o samovraždu.
Ako môžu rodičia predchádzať groomingu:
- Otvorená komunikácia – pravidelne sa rozprávať s dieťaťom, zaujímať sa o jeho online život bez odsudzovania.
- Vzdelávanie dieťaťa – vysvetliť mu, že nie všetci ľudia na internete sú tým, za koho sa vydávajú.
- Dôvera bez trestu – ak sa dieťa zdôverí, nereagovať hnevom. Potrebuje bezpečie, nie výčitky.
- Záujem o aplikácie a kontakty dieťaťa – vedieť, aké platformy používa, s kým komunikuje.
- Sledovanie varovných signálov – tajnostkárstvo, náhle zmeny správania, úzkosť, strata záujmu o reálny svet, nové "tajomné" kamarátstvo.( Téme groomingu sa budem bližšie venovať budúci utorok. )
- JK -
Zdroje:
Zápisky z OLÚP Predná Hora
Gábor Maté - V zajatí vlastného tela – o koreňoch závislostí a emocionálnej bolesti
Daniel J. Siegel - Rozvíjajúci sa mozog dieťaťa – o dopaminových systémoch v detstve
American Psychological Association (APA) - štúdie o digitálnych závislostiach u detí
UNICEF Slovensko - Správa o vplyve digitálneho prostredia na deti a ich duševné zdravie
Liga za duševné zdravie SR - informačný leták
Národné centrum zdravotníckych informácií - Štatistiky duševného zdravia detí na Slovensku z r.2023
Česká psychologická spoločnosť - Kyberzávislosti detí a dospievajúcich – nový fenomén modernej doby