Hudba, svetlá, drogy
08.07.2025
Leto je obdobím, ktoré prináša nielen oddych, slnko a teplé večery, ale aj množstvo hudobných festivalov, koncertov, streetových osláv a iných kultúrnych podujatí, ktoré lákajú predovšetkým mladých ľudí. Pre mnohých sú tieto udalosti prvým krokom k pocitu slobody, samostatnosti a dospelosti. Bohužiaľ, práve v tomto prostredí sa skrýva aj množstvo rizík, ktoré si mnohí mladiství neuvedomujú, kým nie je neskoro – najmä riziká spojené s užívaním alkoholu, drog a iných psychoaktívnych látok.Psychológia už desaťročia upozorňuje na to, že obdobie adolescencie je spojené s prudkým vývojom mozgu, najmä jeho čelných lalokov, ktoré sú zodpovedné za rozhodovanie, plánovanie a kontrolu impulzov. Tento vývoj však trvá približne do 25. roku života, čo znamená, že mladý človek nie je ešte úplne schopný vyhodnotiť všetky dôsledky svojho správania. V spojení s tlakom rovesníkov, túžbou zapadnúť a zažiť niečo "nezabudnuteľné" sa otvára nebezpečný priestor pre experimentovanie. Festivaly, kde sú látky ľahko dostupné, anonymita vyššia a kontrola nižšia, sa stávajú ideálnym miestom pre prvý kontakt s drogami či alkoholom.Užívanie alkoholu u mladistvých má okamžité aj dlhodobé následky. Psychológovia ako napríklad prof. MUDr. Pavel Černák opakovane varujú, že mozog dospievajúceho je mimoriadne citlivý na účinky alkoholu. Dochádza k narušeniu formovania dôležitých nervových spojení, čo môže ovplyvniť pamäť, schopnosť sústredenia, emocionálnu stabilitu a schopnosť zvládať stres. Okrem toho je pre mladých ľudí omnoho jednoduchšie rozvinúť závislosť – už po niekoľkých epizódach nadmerného pitia môžu vzniknúť psychologické vzorce, ktoré vedú k pravidelnému užívaniu ako forme úniku alebo odmeny.Ešte nebezpečnejšie je užívanie drog – najčastejšie ide o extázu (MDMA), pervitín, LSD, marihuanu alebo syntetické kanabinoidy. Napriek tomu, že medzi mladými prevláda presvedčenie, že "jedna tabletka nič nespraví", psychológia závislostí dokazuje opak. MDMA napríklad spôsobuje masívne uvoľnenie serotonínu, čo vedie k pocitu eufórie, ale po odoznení účinku často prichádza hlboký psychický pád – depresívne stavy, paranoja, úzkosť. Opakované užívanie výrazne znižuje schopnosť mozgu regulovať náladu prirodzene, čo zvyšuje riziko chronických porúch nálady. LSD, ako halucinogén, môže u citlivých jedincov vyvolať psychotické epizódy, ktoré sa vracajú aj bez opätovného užitia látky (tzv. flashbacky).Z hľadiska vývinovej psychológie je dôležité si uvedomiť, že mladí ľudia hľadajú hranice a skúšajú ich prekračovať. Ak však nemajú pevné zázemie, jasne komunikované hodnoty a vzory dospelých, ktorí ich sprevádzajú a nie iba kontrolujú, veľmi ľahko môžu uveriť ilúzii bezpečia, ktorú drogy alebo alkohol ponúkajú. Látky potláčajú úzkosť, strach, hanbu – emócie, ktoré sú v období dospievania často neprehľadné a ťažko zvládnuteľné. Psychológovia ako Erik Erikson upozorňovali, že mladý človek v tomto veku bojuje s identitou, hľadá sám seba a ak mu spoločnosť ponúkne len tlak na výkon alebo zábavu bez zodpovednosti, môže veľmi rýchlo skĺznuť k sebadeštruktívnemu správaniu.Nezabúdajme ani na environmentálne faktory – horúčavy, fyzická námaha, nedostatok tekutín a spánku počas festivalov výrazne zvyšujú riziko zdravotných komplikácií pri užití drog. Mnoho mladých kolabuje nielen z dôvodu intoxikácie, ale aj z prehriatia organizmu v kombinácii s účinkom stimulantov. Nehovoriac o tom, že na čiernom trhu často cirkulujú látky, ktoré neobsahujú to, čo predajca tvrdí. Tabletka môže obsahovať neznáme syntetické látky, ktoré spôsobia fatálnu reakciu. Polícia každoročne eviduje prípady úmrtí alebo trvalého poškodenia zdravia práve po konzumácii neznámej látky počas festivalu.
- JK -
Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora
Erik Erikson – Identita: Mládež a kríza
Pavel Černák – Psychopatológia v každodennom živote
Zuzana Števulová a kol. – Drogy očami mladých: Výskumná správa IVO
Ľubomír Okruhlica – Závislosti a ich liečba
Ivan Štúr – Psychológia dospievania