"Fanúšik" športu

Bol som fanúšikom prakticky každého športu. "Fanúšikom". To slovo si zaslúži úvodzovky, pretože môj vzťah k športu nebol taký, ako by si človek predstavil. Nepodával som na slovenskú reprezentáciu. Tieto zápasy som si chcel užiť a mali pre mňa posvätnú hodnotu. Ale všetko ostatné? Futbal, hokej, tenis, basketbal, volejbal, dokonca aj snooker či stolný tenis – bol som v tom až po uši.Začalo to nevinne. Pár eur sem, pár tam. Len tak, pre zábavu. Veď sledujem šport, rozumiem mu, viem, kde sú kurzy nastavené dobre, kde mám šancu vyhrať. Ale čo sa stalo potom? Nepamätám si presne ten okamih, keď sa to zmenilo. Možno to bolo vtedy, keď som prvýkrát stavil viac, ako som mal. Alebo keď som vyhral prvý väčší balík. Tých prašivých 8 000 eur.Áno, mohol som všetko vyplatiť. Môj dlh bol oveľa menší. Veľký balík by mi aj ostal. Lenže tie peniaze zmizli tak rýchlo, že ani neviem ako. A nie len tie – ešte som skončil v mínuse. Aký paradox! Ak vyhráte, začnete premýšľať, čo s peniazmi. Plánujete. Ale ešte predtým, než sa k niečomu dostanete, ste späť v stávkach. A prehrávate.Podával som každý deň. Sumy som postupne zvyšoval do závratných výšok, ktoré by bežného človeka ohrozovali na fungovaní života. Zarážajúce bolo, že som si to ospravedlňoval tým, že ak vyhrám, všetko sa vráti do normálu. Ale "normál" sa už dávno stratil. Každá výhra bola len palivom pre ďalšiu stávku. Už som nehral preto, aby som zarobil – hral som preto, aby som cítil ten adrenalín, to napätie, ten pocit neistoty, ktorý ma držal v šachu.Tie momenty, keď som mal podaný zápas za veľké peniaze, boli tie najintenzívnejšie. Každá sekunda sa vliekla. Ruky sa mi potili, srdce mi búšilo tak silno, že som ho počul v ušiach. Každá prihrávka, každý roh, každá šanca znamenala niečo obrovské. Nešlo o zápas, o šport. Išlo o môj život, o peniaze, ktoré som mal a ktoré som nemal. Ak sa darilo môjmu tiketu, cítil som sa ako boh. Ale ak sa to začalo rúcať, nastúpila panika, strach, bezmocnosť. Nevedel som, čo bude ďalej. Každý zápas bol boj o prežitie. Nie tímov na ihrisku, ale môj osobný boj.A potom prišla prehra. Tá facka, ktorá zničila všetky ilúzie. Ten pocit prázdnoty, keď si uvedomíte, že nemáte nič. Ale ešte horšie bolo, že som to nemohol nechať tak. Potreboval som sa dostať späť do hry. Bolo jedno, čo to stálo, koľko peňazí som musel zohnať, od koho som si musel požičať. Nič nebolo dôležité, iba ďalšia šanca. Pretože bez nej som nemohol existovať.Neskôr som si uvedomil jednu vec. Ja som nebol fanúšik športu. Mne na ňom nezáležalo. Nezáležalo mi na tímoch, hráčoch, príbehoch za zápasmi. Ja som bol fanúšik adrenalínu, napätia, neistoty. Toho, keď neviem, ako sa zápas skončí a ja mám vsadené viac, než si môžem dovoliť.Stal som sa tým, čím som nikdy nechcel byť. Človekom, ktorý nehovoril o prehrách, len o výhrach. Človekom, ktorý si nahováral, že to má pod kontrolou. Veď ja nehrám za veľké sumy každý deň! Ale keď to robíte stále, keď sledujete zápasy len preto, že máte podané, keď cítite nutkanie otvoriť aplikáciu a pozrieť si výsledok, ste v tom. Ste v tom až po krk. A nezáleží na tom, či dávate desať eur alebo tisíc.Dnes viem, že život bez neustáleho stresu je oveľa lepší ako akékoľvek peniaze. Konečne mám pokoj, žijem bez toho, aby som každé ráno kontroloval tikety a triasol sa, či mi vyjde ďalší zápas. A konečne mám aj peniaze – hromadu peňazí. Ale nie preto, že by som vyhral v stávkovaní. Mám ich preto, že sa nevenujem takým zbytočnostiam, ako sú stávky, losy a iné veci, ktoré len zbytočne vyťahujú z ľudí peniaze s falošnou nádejou na krajší život.Radšej si ten život robím krajší sám. Nespolieham sa na nejakú inštitúciu, ktorá chce len na ľuďoch zarobiť. Nespolieham sa na šťastie. Pretože šťastie je ilúzia, keď si ho nechávate určovať kurzami a tiketmi. Šťastie je niečo, čo si vytvoríte sami – svojimi rozhodnutiami, svojou prácou, svojím postojom k životu.A to je tá odpoveď, ktorú som hľadal. Nehľadám šťastie v peniazoch, nehľadám ho v číslach na tikete. Hľadám ho v pokoji, v tom, že sa ráno zobudím bez strachu, že som prehral všetko. Hľadám ho v tom, že nemusím žiť z mesiaca na mesiac, len aby som mohol znova hrať. Hľadám ho v slobode – v tom, že nemusím nič, len si užívať život, ako chcem ja, nie ako mi ho diktujú kurzy a výherné lístky. A ja som ho konečne našiel.

Dnes viem, že som získal viac než len peniaze. Získal som kontrolu nad vlastným životom. A to je hodnota, ktorú mi žiadna výhra nikdy nemohla dať.

- JK -