Keď deti vidia pohárik: Alkohol v rodine a jeho vplyv na vývoj dieťaťa

Na Slovensku sa alkohol stal akýmsi kultúrnym prvkom – prítomným pri oslavách, návštevách, grilovačkách či bežných víkendoch. Pitie piva, vína alebo tvrdého alkoholu je často vnímané ako úplne prirodzená súčasť spoločenského a rodinného života. V tomto prostredí však vyrastajú deti, ktoré pozorujú správanie svojich rodičov, starých rodičov a známych. A práve toto pozorovanie má mimoriadne silný vplyv. Dieťa totiž nesleduje len to, čo dospelí hovoria, ale predovšetkým to, čo robia. Ak vidí, že jeho najväčší vzor – otec alebo matka – uvoľňuje napätie po práci alkoholom, oslavuje úspech pohárikom alebo si "zaslúži" odmenu v podobe drinku, postupne si vytvára predstavu, že alkohol je normálnou súčasťou života. A ešte horšie – že bez neho je život akýsi neúplný.Nie je prekvapením, že mnohé deti skúšajú alkohol už v predpubertálnom veku. Prieskumy ukazujú, že prvé skúsenosti s alkoholom prichádzajú často medzi jedenástym a trinástym rokom života. V slovenských dátach z medzinárodnej štúdie HBSC sa uvádza, že až tretina tínedžerov bola opitá už pred štrnástym rokom. Prekvapivé však je, že tieto skúsenosti často nepochádzajú z tajných pokusov v parku alebo na diskotéke, ale práve z domáceho prostredia. Deti sa k alkoholu neraz dostanú priamo od rodičov – či už v dobre mienenom geste "nech vyskúša, keď sme doma" alebo v situáciách, keď sa deti pohybujú vo voľnom režime na rodinnej oslave, kde fľaše nie sú pod zámkom.Z psychologického hľadiska je dôležité pochopiť, že mozog dieťaťa a mladého dospievajúceho je ešte vo vývine. Najmä prefrontálna kôra, zodpovedná za rozhodovanie, plánovanie a kontrolu impulzov, sa formuje až do približne 25. roku života. Ak je mozog vystavený alkoholu počas dospievania, dochádza k narušeniu tohto vývoja, čo môže zanechať dlhodobé kognitívne, emocionálne i behaviorálne následky. Alkohol v mladom veku zvyšuje riziko neskoršej závislosti, depresie, úzkostí či problémového správania. Okrem toho narúša pamäť, koncentráciu a schopnosť zvládať stres.Problém je však hlbší. Naša spoločnosť alkohol nielen toleruje, ale priamo oslavuje. Je v reklame, v seriáloch, vo vtipoch, dokonca v detských rozprávkach či knihách pre mládež. Často sa považuje za prejav dospelosti. Dieťa, ktoré pozoruje, že jeho rodičia siahajú po alkohole pri každej emočne nabitej situácii – či už ide o radosť, smútok alebo únavu – si spája pitie s emocionálnou reguláciou. Ak sa navyše stretáva s tým, že rodič pri alkohole pôsobí šťastnejšie, veselejšie či uvoľnenejšie, vytvára sa v ňom falošný obraz, že alkohol je riešením problémov alebo bránou k lepšej nálade.Podľa výskumov z USA (napríklad štúdie publikované Centrami pre kontrolu chorôb – CDC) sú deti rodičov, ktorí pravidelne konzumujú alkohol, štyrikrát náchylnejšie začať piť v skorom veku. V slovenských výskumoch sa tiež opakovane ukazuje, že ak rodič – najmä otec – pije často alebo sa správa k alkoholu nekriticky, deti majú vyššiu šancu na pravidelné pitie ešte pred pätnástym rokom života. Problém nie je len v dostupnosti alkoholu doma, ale najmä v spôsobe, akým sa o ňom doma hovorí – či sa ospravedlňuje, zľahčuje, trivializuje.Pitie v mladom veku je navyše často spojené s inými rizikovými faktormi. Patria sem najmä nízke sebavedomie, túžba po prijatí v partii, nuda, emocionálne problémy alebo absencia bezpečného vzťahu s rodičmi. Dieťa, ktoré nemá bezpečné emocionálne zázemie, môže ľahko siahnuť po alkohole ako po prostriedku, ktorý mu prináša úľavu alebo aspoň ilúziu spolupatričnosti.Štatistiky z posledných rokov nie sú povzbudivé. Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny s vysokou mierou konzumácie alkoholu medzi mladistvými. Podľa štúdie ESPAD (European School Survey Project on Alcohol and Other Drugs) približne 90 % slovenských študentov vo veku 15–16 rokov už vyskúšalo alkohol. Zarážajúce je aj to, že veľké percento detí malo skúsenosť s opitím – a to opakovane.Dôsledky však siahajú ďaleko za rámec školských známok či problémov s disciplínou. Mladí ľudia, ktorí začnú piť skôr ako v pätnástich, majú niekoľkonásobne vyššie riziko, že si vypestujú závislosť v dospelosti. Okrem toho častejšie trpia depresiami, poruchami správania, problémami v medziľudských vzťahoch a neskôr aj pracovnými či partnerskými ťažkosťami. Pitie alkoholu u detí a tínedžerov je tiež spojené s vyšším výskytom úrazov, násilia, nechráneného sexu a porúch príjmu potravy.Zásadným faktorom, ktorý môže pomôcť znížiť riziko pitia u detí, je otvorená a úprimná komunikácia. Rodičia, ktorí sa neboja hovoriť o alkohole pravdivo, bez prikrášľovania, ale zároveň bez moralizovania, dávajú deťom nástroj na kritické myslenie. Rovnako dôležité je nastavenie hraníc a dôsledné pravidlá. Je tiež kľúčové, aby rodičia sami reflektovali svoje vlastné správanie – nielen pred deťmi, ale aj vo svojom vnútri. Pýtať sa: Prečo pijem? Kedy pijem? Čo to hovorí o mojom vzťahu k alkoholu?Prevencia závislosti začína doma – nielen zákazmi a moralizovaním, ale predovšetkým tým, že deti vyrastajú v prostredí, kde vidia emocionálne stabilných rodičov, ktorí si s problémami dokážu poradiť aj bez "tekutej pomoci". Tam, kde alkohol nie je automatickou súčasťou každého piatku, každých menín a každej oslavy. Tam, kde sa problémy riešia rozhovorom, nie fľašou.Zmena nezačína zákonom ani školským programom. Začína sa v obývačke, pri stole, v kuchyni – všade tam, kde deti sledujú svojich rodičov a učia sa, čo je "normálne". Ak chceme znížiť výskyt závislostí v ďalších generáciách, musíme najprv upratať vo vlastných pohárikoch. A priznať si, že deti nekopírujú len naše slová, ale predovšetkým naše skutky

- JK -

Zdroje:

Zápisky z prednášok na OLÚP Predná Hora

Medzinárodná správa z prieskumu HBSC 2013/2014

Centers for Disease Control and Prevention – Fakty o pití alkoholu mladistvýmiVladimír Krčméry – Závislosti u mládeže na Slovensku: Analýza trendov a rizikových faktorov