61. Semienka nádeje

Marek sa pomaly vracal z výstupu na vysokú skalu. Každý deň tam chodieval, aby skontroloval horizont – aby sa presvedčil, či sa v diaľke neobjaví záchrana. Pri poslednej búrke musel túto svoju rutinu na pár dní prerušiť, ale dnes sa tam vrátil. Nádej v ňom síce stále žila, no zakaždým, keď sa pozrel na nekonečný modrý oceán bez jediného náznaku života, jeho odhodlanie sa trochu otraslo."Zase nič," povzdychol si a pustil sa dole kamenistou cestičkou. Slnko už bolo vysoko a jeho lúče prehrievali ostrov, no vzduch bol po dažďoch stále svieži. Vietor sa hral s Marekovými vlasmi, zatiaľ čo on zvažoval ďalšie kroky.Keď zišiel zo skaly a priblížil sa k jaskyni, jeho pozornosť upútalo niečo nezvyčajné. Pri okraji lesa, len pár metrov od jaskyne, stála Dorota. No nerobila nič, čo by očakával. Nemala v rukách rybu, nelovila kraby a ani sa nesnažila sušiť drevo.Kľačala na zemi a zdanlivo sa prehrabávala v pôde.Marek prižmúril oči. "To si mi nemohla povedať, že sme si otvorili farmu? Mohol som priniesť aspoň strašiaka."Dorota, ktorá mala ruky po lakte od hliny, sa otočila a prevrátila oči. "Veľmi vtipné. Ale áno, môžeš mi tu stáť ako strašiak, aspoň na niečo budeš užitočný."Marek si založil ruky na hrudi a podišiel bližšie. "Dobre, a teraz vážne – čo to tu robíš? Plánuješ vypestovať strom z kokosového orecha a vychovať si vlastného Tarzana?"Dorota sa uškrnula a prstom ukázala na malú jamku, ktorú práve vykopala. "Pokus. Chcem zistiť, či sa tu dá niečo vypestovať. Kokos, nejaké bylinky, ktoré sme našli v lese…"Marek sa posadil na kameň vedľa nej a skepticky sa pozrel na jej improvizovanú záhradku. "Takže namiesto toho, aby sme sa snažili prežiť, budeme sa hrať na ekologických farmárov?"Dorota sa oprela o kolená a prevrátila oči. "Vieš čo? Ty si choď stavať svoju loď, ja budem robiť niečo užitočné. Ak sa nám podarí niečo vypestovať, nebudeme musieť stále len loviť ryby a hľadať ovocie."Marek pokrčil plecami. "A ty si myslíš, že z toho kokosového orecha vyrastie strom skôr, ako sa odtiaľto dostaneme?"Dorota sa zamyslela. "Úprimne? Asi nie. Ale chcem to skúsiť. Možno sa tu dá vypestovať niečo menšie, niečo, čo dodá jedlu lepšiu chuť. Tie bylinky, čo sme našli v lese, majú príjemne citrónovú arómu. Možno by sme mohli skúsiť niečo ako… neviem, kokosovo-citrónovú rybu?"Marek sa zamračil. "Citrónová ryba? To znie, akoby si sa snažila spraviť reštauráciu na opustenom ostrove."Dorota sa zatvárila zamyslene. "To je dobrý nápad! Mohli by sme si vymyslieť názov. Čo tak…" zamyslela sa, "Stratená kuchyňa?"Marek sa rozosmial. "To je skôr ako názov televíznej reality show. 'Dnes v Stratená kuchyňa si Dorota vyskúša vypestovať kokos. Ak sa jej to podarí, vyhrá večeru, ktorú si bude musieť aj tak sama uvariť.'"Dorota sa uškrnula a hodila po ňom hrudku hliny. "Veď sa smej. Ale počkaj, keď tu raz vyrastie kokosový háj, budem ťa vyháňať palicou, aby si mi ho nekradol."Marek sa pohodlne oprel o kameň a sledoval ju, ako ďalej pracuje. Aj keď to celé znelo šialene, musel priznať, že sa mu páčila jej energia. Dorota bola typ človeka, ktorý sa len tak nevzdáva – a možno práve preto mali šancu prežiť na tomto ostrove."Dobre, dobre," povedal uznanlivo. "Ale čo ak to nevyjde? Čo ak pôda nie je vhodná na pestovanie?"Dorota pokrčila plecami. "Tak budem vedieť, že som to aspoň skúsila. Ale ak to vyjde… budeme mať čerstvé bylinky a možno aj niečo viac. Čo ty vieš? Možno jedného dňa zasadím semiačko a zrazu tu budeme mať citrónovník."Marek sa zamračil. "Takže dúfaš, že z ničoho vypestuješ citrónovník? Dorota, ty si naozaj…"Dorota zdvihla obočie. "Geniálna?"Marek si povzdychol. "Nezmar. Chcel som povedať nezmar."Dorota sa zasmiala a pokračovala v práci. "Možno. Ale aspoň sa snažím. A ty by si mi mohol pomôcť, namiesto toho, aby si sa len vyvaľoval."Marek si povzdychol, ale nakoniec si vyhrnul rukávy. "Dobre. Ale ak sa mi vďaka tomu podarí vypestovať citrón, chcem mať právo pomenovať prvý strom."Dorota sa zamyslela. "Fajn, beriem. A ako by si ho pomenoval?"Marek sa zaškľabil. "Marek junior."Dorota vyprskla smiechom. "Dobre, ale len ak sa ti to naozaj podarí. Ak nie, tak sa bude volať Dorotka – podľa skutočného hrdinu tejto farmy."Marek pokrútil hlavou, ale už sa tiež pustil do práce. Aj keď si nebol istý, či z toho niečo vzíde, vedel, že to aspoň rozptýli ich myšlienky. Možno ten kokos nevyklíči. Možno bylinky vyschnú. Možno sa im nepodarí vypestovať nič užitočné.Ale možno… možno práve tu, v malej časti ostrova, ktorú premenili na záhradku, začali klíčiť nielen rastliny, ale aj niečo iné.Nádej.

- JK -