60. Odlišné pohľady

Dorota a Marek sedeli na pláži, len pár krokov od jemne šumiaceho oceánu. Po búrke, ktorá ich pred pár hodinami uväznila v jaskyni, prišlo pokojné obdobie – teplo, jasná noc a hviezdne nebo, aké nikdy predtým nevideli.Dorota sa natiahla na piesku, prstami prechádzala po jemných zrnkách a občas ich nechala presypávať medzi prstami. Marek sedel vedľa nej, rukami si podopieral chrbát a hľadel na obzor, kde sa voda strácala v nekonečne. Boli unavení po celom dni práce – dnes Marek vylepšoval jazierko na ryby a Dorota vypratávala z jaskyne staré palmové listy, ktoré nahradila novými.Nastalo ticho, ale nebolo to nepríjemné. Skôr to bolo ticho, v ktorom obaja premýšľali. Až po chvíli ho prerušil Marek."Dorota… rozmýšľal som."Dorota sa k nemu otočila, jej oči sa v mesačnom svetle leskli. "O čom?"Marek si povzdychol a zahľadel sa na hladinu oceánu. "O tom, čo ďalej. Vieš… o tom, či a ako sa odtiaľto dostaneme."Dorota si sadla a objala si kolená. "A prišiel si na niečo?""Napadlo mi…" Marek sa odmlčal, akoby si nebol istý, či to má povedať. Potom však pokračoval: "Napadlo mi, že by som mohol skúsiť postaviť nejaký vor. Alebo loď, ak by sme našli dosť materiálu. Niečo, čo by nás dostalo odtiaľto preč."Dorota sa zamyslela. Nevedela, čo presne odpovedať. Jej myšlienky sa posledné dni uberali úplne iným smerom."A ty? Na čo myslíš?" spýtal sa po chvíli Marek, keď si všimol, že sa Dorota trochu zamračila."Ja…" zaváhala. Potom si povzdychla. "Ja som rozmýšľala o niečom inom, Marek. Ja som dnes v lese našla niekoľko zaújmavých rastlín, ktoré by sa mohli dať pestovať. Niečo, čo vyzeralo ako divoké hľuzovky alebo čo. Možno keby sme si urobili menšiu záhradku…"Marek sa k nej otočil s prekvapeným výrazom. "Záhradu?"Dorota prikývla. "Áno. A ešte som našla dobré miesto v lese, kde by sme si mohli postaviť pevnejší prístrešok. Niečo trvalejšie než táto jaskyňa. Možno by sme mohli vytvoriť niečo, čo by nám tu pomohlo prežiť pohodlnejšie…"Marek na chvíľu mlčal. Nebol si istý, ako na to reagovať. Potom pomaly povedal: "Takže… ty chceš zostať?"Dorota sa zahľadela do diaľky. "Neviem, či chcem zostať navždy. Ale čo ak nás nikto nenájde? Nemôžeme len sedieť a čakať na zázrak. Možno si musíme začať budovať niečo stabilné. Možno to nebude naveky, ale aspoň sa nebudeme každý deň cítiť, akoby sme len prežívali zo dňa na deň."Marek sa oprel dozadu, díval sa na hviezdy a cítil, ako mu v hlave víria myšlienky. Ich pohľady na situáciu sa líšili – on sa začínal sústreďovať na útek, na to, ako sa dostať preč. Dorota sa však už zmierovala s možnosťou, že tu budú dlhšie."A čo ak sa nám podarí postaviť loď?" spýtal sa napokon. "A čo ak by sme sa odtiaľto mohli dostať? Odišla by si?"Dorota sa naňho pozrela, jej pohľad bol plný pocitov, ktoré sama nedokázala presne opísať. "Neviem," priznala ticho. "Samozrejme, chcem ísť domov. Ale…""Ale?"Dorota sklonila pohľad. "Niečo v mojom vnútri mi hovorí, že by som to tu len tak nemohla opustiť. Možno preto, že sme si tu už niečo vybudovali. Možno preto, že už cítim, že toto je…" Odmlčala sa, ale Marek vedel, čo chcela povedať."Domov?" dokončil za ňu.Dorota sa na chvíľu zamyslela a nakoniec pomaly prikývla.Marek si povzdychol a prešiel si rukou cez vlasy. "Vieš, je zvláštne, ako sa na to pozeráme inak. Ja chcem odísť a ty chceš ostať.""Nejde o to, že chcem ostať navždy," povedala Dorota a chytila ho za ruku. "Len mám pocit, že ak nebudeme myslieť aj na to, ako si tu zlepšiť život, môžeme sa jedného dňa zobudiť a zistiť, že sme strávili roky len snívaním o úteku, namiesto toho, aby sme žili."Marek sa na ňu pozrel a v očiach mal niečo nečitateľné. Vedel, že mala pravdu. Ale jeho srdce ho stále ťahalo k obzoru, k možnosti, že tam vonku ich niečo čaká."A čo ak to skúsime obaja?" navrhol nakoniec. "Ty si začneš budovať záhradu, ja skúsim zistiť, či sa dá niečo postaviť na plavbu. A uvidíme, čo sa podarí skôr. Možno ťa presvedčím, že plavba je lepší nápad, alebo možno ty presvedčíš mňa, že sa tu dá žiť."Dorota sa usmiala. "Dohodnuté."Sadli si bližšie k sebe, ruky stále spojené, a pozerali na oceán, ktorí im ponúkal viac otázok než odpovedí. Možno sa raz vrátia domov. A možno si domov vytvoria tu.Každopádne – mali jeden druhého. A to bol ten najlepší začiatok.

- JK -