39. Dotyk vody

Dorota sa zobudila skôr ako Marek. Ranné slnko sa lenivo predieralo cez husté lístie stromov a jeho teplé lúče ju šteklili na tvári. Chvíľu len tak ležala, pozorovala mihotavé tiene na ich provizórnom prístrešku a vnímala jemné šumenie vetra, ktorý sa preháňal cez ostrov. Po niekoľkých dlhých dňoch si začínala zvykať na rytmus tohto miesta.Otočila hlavu a pozrela na Mareka. Spal hlboko, pokojne dýchal a jeho výraz bol taký uvoľnený, že sa jej na tvári objavil jemný úsmev. Vždy ho vnímala ako silného, racionálneho muža, ktorý sa nebojí prekážok. No v tejto chvíli v ňom bolo niečo zvláštne nežné, skoro až chlapčenské. Vlasy mal trochu strapaté, ruky uvoľnene položené na bruchu.Cítila v sebe zvláštny pokoj. Na tomto mieste nebol nikto iný, len oni dvaja, uprostred neznámeho sveta, v ktorom sa mohli spoliehať iba jeden na druhého. No práve teraz nebola v jej mysli myšlienka na prežitie. Túžila len po krátkej chvíli súkromia. Po niečom, čo by jej aspoň na okamih pripomenulo normálny život.Pomaly sa zdvihla a na špičkách vykročila preč. Po niekoľkých krokoch sa ešte raz obzrela na Mareka. Spal stále rovnako pokojne.Dorota kráčala opatrne cez pláž vyhýbajúc sa suchým konárom. Nechcela robiť hluk. Ostrov bol síce opustený, ale naučila sa byť ostražitá.Keď dorazila k malému jazierku na útese, zastala a zhlboka sa nadýchla. Toto miesto jej pripadalo ako kúsok raja. Voda bola krištáľovo čistá, slnko sa v nej odrážalo a vytváralo drobné zlatisté iskričky. Zhlboka sa nadýchla slaného vzduchu a na okamih zavrela oči.Pomaly si začala rozväzovať vrchnú časť svojho oblečenia. Látka jemne skĺzla z jej ramien a ochladila jej pokožku. Potom si stiahla aj spodok. Cítila, ako ju ovanul ranný vánok, ktorý sa nežne dotkol jej pokožky.Jazierko nebolo veľké, možno meter krát meter, a voda jej siahala len po lýtka. Ale teraz jej to pripadalo ako najluxusnejšie kúpele.Prvý dotyk vody bol chladivý a zároveň osviežujúci. Pomaly do nej vstúpila a nechala ju objať jej telo. Jemne sa predklonila a dlaňami si naberala vodu, ktorú si vylievala na ramená. Každá kvapka bola ako dotyk nového začiatku. Po týždňoch potu, soli a prachu sa konečne cítila čistá.Dlaňami si prešla po krku, po rukách a nakoniec ponorila celé telo až po stehná. Zavrela oči a vychutnávala si ten oslobodzujúci pocit. Voda stekala po jej pokožke, slnko ju zohrievalo a ona mala na chvíľu pocit, že sa vrátila domov.Medzitým sa Marek zobudil. Natiahol sa, rozospato pretrel oči a hneď si všimol, že Dorota nie je vedľa neho. Zamračil sa. Nebolo to pre ňu typické. Aj keď bola tvrdohlavá a nezávislá, vždy sa pred odchodom aspoň ozvala.Najprv si myslel, že odišla do jaskyne, kde sa dnes mali presťahovať. Ale niečo mu hovorilo, že tam nebude. Mal zvláštny pocit, že ju nájde niekde inde.Nasledoval ten pocit. Prešiel cez piesočnú pláž a kráčal po známom chodníku smerom k vyvýšenine, z ktorej bol dobrý výhľad. Keď sa tam dostal, na chvíľu sa zarazil.Zbadal ju.Dorota stála uprostred jazierka, otočená k nemu chrbtom. Bola nahá.Marek pocítil, ako mu srdce vynechalo úder. Nemohol odtrhnúť oči. Slnečné svetlo sa jemne lámalo na jej pokožke, kvapky vody stekali po jej chrbte a jej pohyby boli také prirodzené, také pokojné, že sa mu na okamih zdalo, akoby bol svedkom niečoho posvätného.Nebol to len moment krásy. Bolo v tom niečo viac.Doteraz ju vždy vnímal ako tvrdohlavú, hádavú a nezávislú. No teraz v nej videl aj niečo iné. Niečo jemné, krehké a zároveň neuveriteľne silné. Ako keby táto chvíľa odhalila inú stránku jej osobnosti, ktorú pred svetom skrývala.Chcel spraviť krok vpred, možno ju osloviť, dať jej vedieť, že tam je. No niečo ho zastavilo.Mal pocit, že by narušil niečo vzácne.A tak sa len ticho otočil a zmizol medzi skalami.Dorota nič netušila. Zostala v jazierku ešte chvíľu, než vystúpila na breh, osušila sa v rannom slnku a pomaly sa vrátila späť do ich provizórneho domova.Keď prišla, Marek sedel pri ohni, akoby sa nič nestalo."Ráno," zamrmlal a ani sa na ňu nepozrel."Ráno," odpovedala Dorota a podozrievavo si ho premerala. Niečo v jeho hlase bolo iné.No nevedela prísť na to, čo.

- JK -